facebook
Na prelome 8. a 9. stor., po porazení ríše Avarov cisárom Karolom veľkým, vznikla v strednom Podunajsku, severne od Dunaja, sústava slovanských kniežatstiev. Jedným z najvýznamnejších bolo Nitrianske kniežatstvo s centrom v Nitre (Nitrava). Prvý známy predstaviteľ vládnuceho rodu bol Pribina, ktorý sa narodil sa okolo r. 800. Niektorí jazykovedci interpretujú jeho meno ako „muž, ktorému pribýva moci a slávy" alebo ako „prvý mocný muž - prvina".

Pribina udržiaval dobré kontakty s Franskou ríšou a Bavorskom, pod ktorých vplyvom sa nachádzala veľká časť stredného Podunajska. Tieto dobré vzťahy boli ešte umocnené jeho sobášom s členkou Wilhelmského rodu z Regensburgu. Pribina svojej kresťanskej manželke a jej sprievodu vystaval v r. 828 kostol v Nitre - Nitrave (pravdepodobne v mieste dnešného hradu). Patrónom kostola sa stal svätec uznávaný v Regensburgu, sv. Emerám. Kostol v Nitre je považovaný za prvý známy kresťanský chrám v stredovýchodnej Európe. Správa o postavení kostola a o jeho posvätení salzburgským arcibiskupom Adalramom na jednej strane dokladá prienik kresťanstva na naše územie, na strane druhej je prvou a najstaršou konkrétnou písomne zaznamenanou zmienkou o obci na území Slovenska. Toto prenikanie novej viery a jej podpora z vládnucich vrstiev znamenali obrovskú zmenu v živote dovtedy pohanskej spoločnosti.
 
Za vlády Pribinu sa začína rozkvet významných centier, z ktorých mnohé vo forme hradov a neskôr miest, hrali veľmi dôležitú úlohu v priebehu celého stredoveku. Hospodársko-správne stredisko kniežatstva sa nachádzalo v Nitre, ďalším významným strediskom bola Bojná.

V r. 830-833 viedol Pribina boje s moravským kniežaťom Mojmírom. V bojoch bol neúspešný, čo viedlo nakoniec k jeho vyhnaniu z Nitrianska. Moravské kniežatstvo sa spojilo s Nitrianskym kniežatstvom a vznikla tak Veľkomoravská ríša, ktorá patrila až do začiatku 10. stor. k najmocnejším ríšam strednej Európy.

Po opustení Nitry, Pribina so synom Koceľom, rodinou a s družinou hľadal útočisko najskôr u markgrófa Ratboda, a potom u bulharského chána Presiana. Ani franská a ani bulharská strana mu však nepomohli. Preto sa roku 838 vrátil na dvor správcu východnej marky Ratboda. Práve vďaka nemu sa dostáva do bližšieho kontaktu s kráľom Ľudovítovi Nemcom. Pribina prijíma kresťanstvo v Traismaueri (Rakúsko).

Okolo roku 840 prideľuje kráľ Ľudovít Nemec Pribinovi do správy panónsku časť Korutánskej marky - územie okolo Zaly v dolnej Panónii (Maďarsko) a o 10 rokov neskôr mu ho dáva na sneme v Regensburgu do trvalého vlastníctva, resp. ako dedičné léno. Aj tu Pribina aktívne šíri kresťanstvo a buduje minimálne 16 kostolov. Jeho sídlom sa stal Blatnohrad (Zalavár).

Pribina umiera (možno bol zavraždený, možno v boji s Moravanmi) v r. 861. Jeho nástupcom a pokračovateľom sa stáva syn Koceľ (Gozel, Chozil). Najviac písomných správ o Pribinovi je zachovaných v spise O obrátení (pokrstení) Bavorov a Korutáncov (de conversione Bagoariorum et Carantanorum) ktorý napísal neznámy autor v r. 871 v starobylom Salzburgu.

Meno Pribina je natrvalo zapísané v histórii Slovenska a po storočia ovplyvňuje kultúrne povedomie nášho obyvateľstva.

PhDr. Matej Ruttkay, CSc.

Riaditeľ Archeologického Ústavu SAV Nitra

 

Blatnica, rukoväť kniežacieho meča z 9. stor.

Foto: Archív Archeologického ústavu SAV Nitra

Bojná, Medená pozlátená plaketa zo slovanského hradiska z 9. stor. s kresťanskými motívmi

Foto: Archív Archeologického ústavu SAV Nitra

 

 



 


 

Uzávierka

Obmedzenie dopravy na rýchlostnej ceste R1 PRIBINA v úseku Pohranice je spôsobené výstavbou obojstranného odpočívadla a čerpacích staníc. Kolaudácia odpočívadiel a čerpacích staníc je podľa aktuálneho harmonogramu naplánovaná na apríl 2019. Verejnosti by mali byť sprístupnené v máji 2019. Obmedzenie v smere na Banskú Bystricu potrvá pravdepodobne do júna 2018. Za dočasné obmedzenie sa ospravedlňujeme.

(dostávať ako RSS) (dostávať emailom)

Inštitút finančnej politiky (IFP)

Inštitút finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR vypracoval prípadovú štúdiu, v ktorej skúmal efekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na nezamestnanosť. Štúdia potvrdzuje, že kompletizácie R1 o úsek PR1BINA spôsobila nielen zníženú mieru nezamestnanosti v Nitrianskom regióne, ale zároveň sa zvýšil aj záujem o cestovný ruch. Celú štúdiu IFP si môžete prečítať tu:

Zrdoj: Inštitút finančnej politiky

(dostávať emailom)